História

Teologická fakulta je súčasťou Trnavskej univerzity v Trnave. Rektor Trnavskej univerzity, uvedomujúc si tradíciu, obsah a zameranie Trnavskej univerzity v Trnave, nadväzujúc na starobylú Trnavskú univerzitu z rokov 1635 – 1777, ktorá vychádzala z kresťanských a humanistických tradícií a bola spätá so Spoločnosťou Ježišovou, požiadal Spoločnosť Ježišovu, aby prevzala Teologickú fakultu Trnavskej univerzity.          
Z hľadiska kánonického a rehoľného práva je Teologická fakulta pokračovaním Teologického inštitútu svätého Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, zriadeného autoritou generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej v roku 1941 ako rehoľné štúdium posvätných náuk. Slovenská provincia Spoločnosti Ježišovej už v tridsiatych rokoch pripravovala popri iných apoštolských podujatiach aj zriadenie teologického učilišťa pre rehoľných bohoslovcov. A tak 5. októbra 1941 oficiálne začal svoju činnosť Teologický inštitút svätého Alojza v Banskej Bystrici. Študovali na ňom bohoslovci jezuiti i misionári verbisti. Vonkajšie povojnové udalosti a pomery spôsobili, že Inštitút sa musel presťahovať najprv do Ružomberka a v roku 1949 do Trnavy. V rokoch 1941–1949 študovalo na Teologickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej 49 rehoľníkov. V noci z 13. na 14. apríla 1950 spolu s ostatnými rehoľníkmi boli sústredení a internovaní  aj profesori a poslucháči Inštitútu. No ani v nových ťažkých podmienkach sa činnosť Teologického inštitútu neskončila. Príprava mladých rehoľných bohoslovcov na kňazstvo pokračovala takými formami, aké boli v danej situácii možné. Keďže od roku 1950 nebola možná príprava odborníkov a pedagógov v zahraničí. Inštitút si musel sám vychovať mladých prednášajúcich a starať sa o ich odborný rast. V tomto období boli usporiadané aj odborné semináre, ktoré sa venovali problému ateizmu, pastoračným prioritám, rehoľnému právu, a semináre o duchovných cvičeniach. Dokladom tej činnosti sú aj súdne procesy, pri ktorých boli vyučujúci pátri odsúdení na vysoké tresty väzenia za to, že pripravovali mladých rehoľníkov na kňazstvo, a tí za to, že sa tajne pripravovali a že prijali kňazské svätenie.
Určité uvoľnenie, ktoré priniesol rok 1968, umožnilo, že aj Teologický inštitút Spoločnosti Ježišovej mohol lepšie rozvinúť – aj keď stále tajne – svoju činnosť. Tí bohoslovci a kňazi, ktorí v roku 1950 nemohli dokončiť svoje štúdiá, mohli ich zakončiť predpísanou skúškou z celej teológie pred štvorčlennou komisiou profesorov Teologického inštitútu, tzv. „examen ad gradum“. Ďalší novoprijatí mladí členovia rehole si robili filozoficko-teologické štúdiá podľa osobitne upraveného študijného programu a zakončili ich takou istou úradne predpísanou skúškou. Tajné štúdium teológie bolo organizované formou diaľkového štúdia, keďže vyučujúci, ako i tajní rehoľní seminaristi museli byť zamestnaní v civilnom zamestnaní. Na štúdiu sa zúčastňovali aj členovia iných rehoľných komunít. Od roku 1969 sa zachovávala aj formálna stránka štúdia: pravidelné konzultácie, skúšky pred komisiou, skúška „ad gradum“, nevydávali sa však o tom nijaké písomné dokumenty.
Keďže za celé toto obdobie nebola možná príprava odborníkov na veľkých cirkevných univerzitách v zahraničí, Inštitút si musel sám vychovať mladých prednášajúcich a starať sa o ich odborný rast. Písomné práce týchto kandidátov boli vydané v samizdatových zborníkoch Verbum fidei, ktoré po roku 1989 vyšli aj knižne.
Svojou povahou sa Teologický inštitút zameriaval na to, aby členovia inštitútov zasväteného života, najmä tí, čo sa pripravujú na kňazskú službu, ako aj veriaci laici dosiahli primerané vzdelanie v náuke Cirkvi, a tak sa formovali pre službu v Božom ľude. Najdôstojnejší otec Peter-Hans Kolvenbach, generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej, potvrdil v roku 1991 jeho nepretržitú existenciu a povzbudil k pokračovaniu na ceste jeho ďalšieho rozvoja. V rokoch 1950–1990 to bolo 74 študentov.              
V roku 50. výročia založenia, 30. septembra 1991 Teologický inštitút sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku obnovil svoju verejnú činnosť. Na slávnostnom otvorení akademického roku 1991/92 sa zúčastnili provinciáli jezuitov, františkánov, kapucínov, redemptoristov a prodekan RKCMBF UK v Bratislave prof. ThDr. Anton Bagin. Prítomní boli aj viacerí profesori, ktorí pôsobili na Teologickom inštitúte v čase jeho prvého verejného účinkovania, ako aj v období tajného pôsobenia. Akademický rok 1994/95 sa začal slávnostným Veni Sancte 26. septembra 1994 v Trnave. Po slávnostnej sv. omši v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa sa v budove Trnavského divadla konalo slávnostné začlenenie Teologického inštitútu sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku do Trnavskej univerzity.
Popri riadnom chode Teologického inštitútu intenzívne pokračovali prípravy na zriadenie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Akademický senát Trnavskej univerzity vyslovil na svojom zasadaní 22. 11. 1996 súhlas s návrhom rektora TU na zriadenie Teologickej fakulty TU. Akademický senát odsúhlasený návrh postúpil akreditačnej komisii vlády SR, ktorá na svojom zasadaní 5. 12. 1996 udelila súhlas na zriadenie Teologickej fakulty transformáciou Teologického inštitútu sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej pri Trnavskej univerzite. Ministerstvo vydalo súhlas 30. 5. 1997, ktorý však bol doručený až 23.10.1997. V tento deň rektor univerzity Prof. MUDr. Ladislav Šoltés, CSc. zriadil Teologickú fakultu.
Ako prvý dekan fakulty pôsobil od roku 1997 Prof. RNDr. Ladislav Csontos SJ, PhD, po ktorom vroku 2003 nastúpil do funkcie dekana prof. PhDr. ThLic. Juraj Dolinský SJ, PhD., ktorý ju viedol až do novembra 2011. V novembri 2011 nastúpil do funkcie dekana doc. ThLic. Miloš Lichner SJ, D.Th. V novembri 2015 začal svoje druhé funkčné obdobie dekana.