Filozoficko – spoločenský dialóg o pandémii | TFTU - Teologická fakulta Trnavskej univerzity

Filozoficko – spoločenský dialóg o pandémii

Ročné trvanie dopadov pandémie je možné hodnotiť z rôznych pohľadov. Prináša mnohé globálne výzvy a riziká, s ktorými sme sa v novodobej histórii nestretli. Postaviť sa k nim musíme ako jednotlivci, ale aj širšie spoločenské celky a je potrebné na ne spoločne hľadať riešenia. Taktiež je s koronarkízou konfrontovaná každá vedná disciplína. Diskusie prebiehajú predovšetkým v oblasti zdravotníckych opatrení, ekonomických dopadov, sociálnej pomoci, či vzdelávania.

Na Teologickej fakulte TU pedagógovia z Katedry kresťanskej filozofie pripravili sériu stretnutí na tému „Filozoficko – spoločenský dialóg o pandémii“. Počas troch dní (7. – 9. apríl) so študentmi a záujemcami o problematiku diskutovali o zmenách nálad v spoločnosti, príspevku náboženstva, vzorcoch uvažovania a nových myšlienkových prúdoch. Každý z troch dní (v časovom rozmedzí od 16:00 do 18:00) obsahoval prezentácie dvoch pedagógov, ktoré boli východiskom pre následnú diskusiu. Účastníci mali možnosť pripojiť sa na podujatie cez platformu MS Teams.

Tematické okruhy

Dr. Lukáš Jeník svojou prednáškou na tému „Regulačná funkcia náboženstva a legitimačný potenciál kresťanskej kultúry“ analyzoval problematiku sekularizácie a kresťanskej kultúry. Východom referátu bol text holandského teológa Edwarda Schillebeeckxa Nový obraz Boha a sekularizácia. Poukázal na pozitívne očistné možnosti sekularizácie na sféru náboženstva a viery. V tradičnom naratíve sa sekularizácia stavia do pozície nepriateľa náboženstva, pretože pozbavuje náboženstvo moci. Tá vychádza z teologicky zjednodušeného obrazu Boha, ktorý je garantom konkrétnych politických, náboženských a kultúrnych foriem. Takto chápaný Boh je pre Schillebeeckxa inštrumentalizovaný a má zástupnú funkciu. Sekularizačný proces napomáha objaviť obraz prichádzajúceho Boha, ktorého nemožno stotožniť s nostalgiou a resentimentom.

Následná prezentácia Dr. Martina Šarkana „Diferenciácia kresťanského názorového spektra v kultúrno-spoločenskom diskurze“ predstavila historické paralely v spoločnostiach, ktoré sa vysporiadavali so zmenami zmýšľania. Súčasťou zmeny sú vyhrotenia a konflikty, ktoré sú sprievodným javom kryštalizácie a obrusovania názorových pozícií. Tradicionalistické a progresívne hnutia zo sociologického pohľadu zabezpečujú rovnováhu a vitalitu spoločnosti.

Počas ďalšieho dňa prof. Rastislav Nemec predstavil spracovanie témy: „Mýtus ako rekonfigurácia u A. Baricca“. Vychádzajúc z diela talianskeho spisovateľa poukázal na potrebu citlivého vnímania signálov, ktoré jednotlivé skupiny v spoločnosti vysielajú. Ich identifikácia je dôležitá pre jej ďalší vývoj. Mýtus je chápaný ako spoločenský produkt, zohrávajúci dôležitú rolu pri chápaní ale aj formovaní spoločenských nálad.

Dr. Mária Spišiaková svojim vstupom „Pandémia ako výzva: filozofická reflexia o význame smrti“´ analyzovala dopady vytesňovania smrti a zomierania zo života spoločnosti i z myslenia ľudí. Toto však pandémia mení a smrť je oveľa viac nielen tematizovaná, ale sa jej každý existencionálne dotýkame. Práve intenzívnejšie uvažovanie nad smrťou nám môže pomôcť viac si ceniť život a lepšie prežívať prítomnosť.

Piatkové stretnutie otvoril doc. Miroslav Karaba s prednáškou „Legitimita a podmienky prehodnocovania svetonázoru“. Predstavil v nej paralely medzi vedeckými a náboženskými paradigmami. Poukázal na faktory, akými sú napr. vplyv interpretácie na skúsenosť, možnosti falzifikácie náboženských presvedčení a požiadavka vernosti týmto presvedčeniam. Výsledky zamyslenia by sa dali zhrnúť do potreby otvorenosti, ktorá je principiálnou podmienkou skutočného dialógu

Poslednú prezentáciu uviedol doc. Jozef Žuffa: „Nábožensko-sekulárna konfrontácia ako súčasť vývoja teológie“ Pokúsil sa predstaviť metódy a príklady, ktoré prispievajú k dialógu medzi skupinami s kresťanským presvedčením a časťami sekulárnej spoločnosti, ktoré sa o náboženstvo neopierajú. Poctivo vedený dialóg nemá iba vysvetľujúcu funkciu na objasnenie pozícií konfrontovaných strán, ale má dopad aj na ďalší vývoj myšlienkového sveta zainteresovaných. V prípade katolíckej teológie je dobre vedený dialóg súčasťou formovania náukových pozícií.

Feedback

Každý referát vytvoril priestor pre živú diskusiu. Aktuálnosť tém a poskytnutie priestoru na ich rozdebatovanie potvrdzujú spätné väzby viacerých účastníkov. Viacerí študenti ocenili otvorenosť diskusie, hoci boli aj takí, ktorým sa prednášky javili ako príliš liberálne. Reakcia jednej účastnícky vyzdvihuje potrebu otvorenosti aj pre teológiu. Je uvedená v plnom znení: „Jako účastník jsem ocenila především snahu přednášejících předložit jejich téma oběma skupinám účastníků, tedy jak studentům, tak kolegům v oboru, což není lehký úkol a často na takovou výzvu přednášející rezignují a věnují svůj výklad jen jedné skupině. Zejména diskuze pak mohla i přítomným studujícím ukázat, jak živou dovede teologie být, totiž že i v tomto oboru jde o hledání pravdy, nikoli jen o obranu staletími prokázaných jistot, ale o cestu, na níž má každý účastník svou odpovědnost, neboť i on je svědkem proměny světa a jako křesťan také svědkem promlouvajícího Slova k nám. Právě i v komplikované době pandemie se naše odpovědnost jako svědků promlouvajícího Slova nijak nestěhuje za "zavřené dveře", do "bezpečí" našich domovů, neboť v takovém případě by se naše domovy staly ghetty. Účastníci páteční diskuze právě před nebezpečím ghettoizace varovali, přičemž vedení filosoficko-společenského dialogu, které organizátoři otevřeli, je ukázkou, jak takovému nebezpečí účinně čelit a vést kolegy, učitele i studenty oboru k prostředí společných rozhovorů, v nichž se uskutečňuje živý dialog, je i základ smyslu každé univerzity."

 

Diskusná tradícia

Online stretnutia sú pokračovaním neformálnych kolokvií pedagógov so študentami prebiehajúce mimo rozvrhového vyučovania. Pred aktivovaním pandemických opatrení zamedzujúcich prezenčné stretávanie mali niekoľkoročnú tradíciu pravidelné diskusné stretnutia s aktuálnymi spoločenskými témami z filozofického a teologického pohľadu. Študenti poznali tieto stretnutia v priestoroch fakulty, parku alebo kaviarne pod názvom Apeiron.