Počas roka 2025 pripravujú pedagogičky a pedagógovia našej fakulty každý mesiac texty, ktoré sú súčasťou celoslovenskej série katechéz, zameraných na podporu pastoračných aktivít v rôznych cieľových skupinách. Sú voľne dostupné a použiteľné aj na stránke jubileum2025.sk. 

Zoznam doterajších textov:

• január, prof. ThDr. Ladislav Csontos SJ, PhD.
• február, ThDr. Mgr. Lucia Hidvéghyová, PhD.
• marec: ThDr. Ing. Milan Urbančok SDB, PhD.

 

„Predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov.“ (1Pt 4,8)

Táto veta z Prvého listu apoštola Petra nás vedie k zamysleniu nad tým, čo znamená „zakrývať hriechy“. Neznamená to popierať  ich či prehliadať, ale nazerať na nich pohľadom lásky, ktorá neodsudzuje, ale premieňa. Božia láska je mocná práve preto, že nehľadí na človeka len cez jeho zlyhania, ale vidí v ňom jeho hodnotu a možnosť nového začiatku.

Láska, ktorá premieňa a obnovuje, nie je výsledkom ľudského úsilia, ale Božím darom. Benedikt XVI. to vystihol slovami:
"Na začiatku kresťanstva nestojí etické rozhodnutie alebo veľká myšlienka, ale stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá dáva životu nový horizont a tým rozhodujúcu orientáciu." (Deus Caritas Est, 1)

Ide tu o stretnutie s Kristom, lebo ten, kto sa s ním skutočne stretne, nemôže zostať rovnaký. Božia láska nás predchádza, nezávisí od našej dokonalosti, ale je darom, ktorý premieňa srdce. Pravá kresťanská morálka preto nezačína príkazmi, ale odpoveďou na lásku, ktorá nás oslovila a pozýva nás žiť inak.

 

Láska, ktorá premieňa

Aj keď Biblia často spomína hriech, ten nepredstavuje jej hlavné posolstvo. Ján Pavol II. nám v tejto súvislosti pripomína, že jej hlavným posolstvom je pravda o láske, ktorá je väčšia ako hriech. Pravda o láske, ktorá ho prekonáva v Dare  (Dominum et vivificantem, 39).

V Novom zákone nejde o nahradenie starých pravidiel novými, ale o prehĺbenie vzťahu s Bohom. Ježiš nám nepredkladá len zákony, ale ponúka priateľstvo:
"Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Vás som nazval priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca." (Jn 15,15)

Byť kresťanom preto neznamená len dodržiavať pravidlá, ale žiť vzťah, ktorý premieňa naše srdce. Kresťanská etika nie je povinnosť, ale odpoveď na prijatú lásku. Človek, ktorý je milovaný, je prirodzene pohýnaný k tomu, aby miloval.

Proces premeny prebieha v troch krokoch. Kľúčom je prijatie lásky – aby človek zakúsil Božiu lásku, ktorá ho prijíma bez podmienok. Tento predpoklad je spoľahlivou cestou k premene srdca – lebo skúsenosť prijatej lásky mení naše vnútro a otvára ho pre druhých. Praktickým a viditeľným znakom, ktorým sa prezradí toto Božie pôsobenie v srdci človeka, sa stáva odpoveď lásky – človek, ktorý sa cíti milovaný, sa stáva darcom lásky vo svojom okolí.

Zreteľne to vidíme v príbehu Zacheja (Lk 19,1-10), ktorého Ježiš oslovil skôr, než sa on sám zmenil. Zachej bol vydierač, ktorého ľudia nenávideli. No Ježiš ho vnímal inak – videl v ňom človeka schopného nového začiatku. Zachejova zmena neprišla z donútenia, ale ako prirodzená a osobná odpoveď na to, že bol prijatý.

Láska tak nevníma hriechy ako konečnú realitu, ale ako miesto, kde sa môže začať nové. Nezakrýva hriechy tak, že by ich ignorovala, ale tak, že v ich tieni rozsvieti svetlo nového života.

 

Prijatie a darovanie lásky

Svätý Pavol v Liste Rimanom píše: "Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnici." (Rim 5,8)

Božia láska nečaká na naše polepšenie, ale je nám darovaná ešte predtým, než si ju môžeme zaslúžiť. Kresťanská etika preto nie je založená na výkone, ale na prijatí Božej lásky. My milujeme, lebo on prvý miloval nás (1Jn 4,19).

Keď si uvedomíme, že sme milovaní bez zásluh, získavame slobodu odpovedať na túto lásku našou láskou. Vidíme to na príbehu ženy pristihnutej pri cudzoložstve (Jn 8,1-11). Podľa zákona mala byť odsúdená, no Ježiš jej hovorí: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!" (Jn 8,11)

Tento postup je kľúčový: najprv prijatie, potom zmena. Boh nás najskôr oslobodzuje, až potom nás pozýva k novému životu.

 

Oči srdca – srdce, ktoré vidí

Personalizáciu životného projektu názorným spôsobom ilustruje aj známa divadelná baroková  hra od Pedra Calderóna de la Barca Život je sen, ktorá v jednej pretlmočenej podobe do súčasného sveta inšpirovala istého autora aby dostala názov Dobrý človek pred bránou pekla.

Jadro posolstva je vyjadrené v krátkom dialógu: Lucifer je v strese, peklo je preplnené a má už iba jedno voľné miesto... tu zakopne o dobrého človeka...

„Človeče, nezavadzajte a čo tu vlastne robíte?“

„Neviem, ja som sa sem dostal asi omylom, ja sem nepatrím, ja som dobrý človek.

Diabol spozornel a vraví:

„Ako to do pekla, že ste sa sem dostali omylom... do pekla sa priateľu omylom neprichádza...“

„Nechápem...“-  odpovedá dobrý človek. „Viem o tom zle, ktoré sa dialo pred mojimi očami, Hnevali ma tie klamstvá, krádeže, videl som to bezprávie páchané na deťoch, ženách... ale ja som s tým nič nemal!“

„Čože, vy ste to videli a nič ste neurobili? Priateľu to miesto, to posledné miesto, čo tu mám, patrí vám....“

 Poučenie je jednoduché – podobne ako v pôvodnom barokovom origináli – Dobre prežitý život je život naplnený dobrom... a na jeho realizáciu je dôležité „prebudiť sa zo sna“ a vstúpiť do reality, pre ktorú nám otvára oči srdca skúsenosť lásky.

Pravá láska sa nikdy neuzatvára do seba, ale buduje spoločenstvo. Prví kresťania žili v spoločenstve, kde nikto netrpel núdzu (Sk 2,42-47). Božia láska neformuje iba jednotlivca, ale premieňa celé vzťahy. Svätý Pavol preto hovorí: "Láska je zväzkom dokonalosti." (Kol 3,14)

Kde je prijatá Božia láska, tam sa menia medziľudské vzťahy. Láska, ktorá zakrýva hriechy, vytvára mosty namiesto bariér.

Pápež František nám nedávno ponúkol v osobe svätej Terézie výpoveď o tom, že  Božia láska je silnejšia než hriech a že cesta dôvery a lásky je najistejšou cestou k Bohu. Jej malá cesta lásky sa stáva veľkou, lebo Boh robí veľké veci skrze malých.

Aj pre nás platí: Ak sa odovzdáme Bohu s dôverou, jeho láska dokáže premôcť akýkoľvek hriech a pretvoriť náš život na dielo milosrdenstva.

 

Otázky na zamyslenie

• Prežívam svoj život ako školu lásky, v ktorej sa učím odpovedať na Boží dar a vidieť druhých očami Krista?
• Je pre mňa kresťanská spravodlivosť iba výkonom povinností, alebo ju vnímam ako odpoveď na priateľstvo s Kristom, ktorá ma pozýva prekročiť bežnú logiku odplaty a zásluh?
• Žijem podľa litery Zákona, alebo som otvorený Duchu, ktorý premieňa a ponúka nový začiatok?

„Pane, ďakujem Ti za Tvoju lásku, ktorá ma stále prijíma a premieňa. Pomôž mi, aby som aj ja dokázal(a) milovať druhých tak, ako Ty miluješ mňa. Nauč ma odpúšťať a zakrývať množstvo hriechov láskou, aby som sa stal(a) nositeľom nádeje a zmierenia. Amen.“