Kurz bol desaťtýždňovou púťou vnútorného stíšenia. Účastníci boli vedení k tomu, aby pomocou techník imaginácie a práce s emóciami hľadali rovnováhu a súcit v každodennom živote. Tento článok slúži ako ohliadnutie za kľúčovými momentmi a prednáškami, ktoré program sprevádzali.

Telo ako zrkadlo

Počas stretnutí bolo zdôrazňované, že telo nie je len fyzický nástroj, ale jemné zrkadlo odrážajúce vnútorné prežívanie. V tele je ukladaná pamäť zážitkov, radostí i zranení. Každá potlačená skúsenosť v ňom zostáva zapísaná. Telo je tak vnímané ako verný sprievodca, ktorý neustále komunikuje svojou vlastnou rečou.

Emócie pri spomalení

Spomalenie prináša pravdivosť, ktorá môže byť konfrontačná. Zatiaľ čo rýchlosť života často prekrýva vnútro, pri zastavení sa môže objaviť smútok, napätie či únava. Tieto emócie boli účastníci učení vnímať nie ako problém, ale ako posolstvo tela, ktoré potrebuje byť nanovo precítené a prijaté.

Príbehy a presvedčenia

Každý človek si v sebe nesie vnútornú mapu – príbeh, ktorý určuje vnímanie seba samého. Prednáška o príbehoch a presvedčeniach bola pozvaním na pomenovanie týchto „scenárov“. Bolo vysvetlené, že mnohé vnútorné vety sú len interpretáciami reality, ktoré je zmeniť.

Emočné jedenie

Hosťkou cyklu bola aj Anna Žuffová, ktorá predstavila vzťah k jedlu ako zrkadlo emócií. Pozornosť bola venovaná rozlišovaniu medzi fyzickým hladom a emočným „hladom“ v hlave. Účastníci boli vedení k vedomému jedeniu a objavovaniu súcitu k vlastnému telu.

Nenásilná komunikácia

Mediátorka Michaela Macejková previedla účastníkov témou nedorozumení v komunikácii. Bolo ukázané, ako minulé skúsenosti a strachy vytvárajú „konfliktnú zónu“. Účastníci sa učili základom nenásilnej komunikácie – prechodu od výčitiek k jasnému pomenovaniu pocitov a potrieb.

Uzdravujeme to, čo pomenujeme

Dôležitým krokom k dosiahnutiu pokoja bola reflexia. Bolo zdôrazňované, že riešiť možno len to, čo je jasne pomenované. Nepomenovaná bolesť môže pôsobiť nevedome, no pri nájdení presného slova dochádza k uvoľneniu tlaku. Spomalenie tak vytvára bezpečný priestor pre zrozumiteľnosť vnútorného sveta.

Moja cesta spomalenia

Záver kurzu patril pripomenutiu, že spomaľovanie nie je projekt, ale stav mysle. Lektor Jozef Žuffa zhrnul význam dychu a mikropáuz ako nástrojov sprítomnenia. Bolo zdôraznené, že telo slúži ako pamäť a sprievodca, vďaka čomu je možné učiť sa väčšej celistvosti v živote.