Chudoba a ľudské práva – výzva pre spoločnosť a Cirkev

08.12.2025

Chudoba a ľudské práva – výzva pre spoločnosť a Cirkev

Prvý deň konferencie bol otvorený slávením svätej omše v nízkoprahovom centre Depaul pre ľudí bez domova. Liturgiu viedol Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku. Počas druhého dňa konferencie medzi prednášajúcimi vystúpil aj náš pedagóg prof. Ján Ďačok SJ s príspevkom venovaným deklarácii Dignitas infinita.

Tretí deň konferencie bol koncipovaný ako participatívna časť programu. Dôraz sa presunul od prednáškového formátu k spoločnému spracovaniu skúseností z terénu, identifikácii opakujúcich sa bariér a formulovaniu realistických krokov na nasledujúcich 12 mesiacov. Na príprave metodiky práce a realizácii tohto dňa sa podieľalo päť odborníkov: Andrea Mewald, konzultantka pre nadáciu Renovabis; Katarína Hulmanová z Fóra kresťanských inštitúcií, koordinátorka projektu; Zdeno Pupík, riaditeľ Inštitútu Communio a odborník na pastoračné plánovanie; a naši pedagógovia Jozef Žuffa a sociálna sestra Renáta Jamborová.

Ako širší kontext k téme konferencie je možné prečítať si správu zverejnenú na portáli TK KBS.

Pracovné workshopy v šiestich skupinách

Pracovné dopoludnie prebehlo formou šiestich paralelných skupín, ktoré vychádzali zo štyroch tematických okruhov. Dva tematické okruhy boli z praktických dôvodov rozdelené na dve skupiny (pre veľkosť skupiny), aby dostal priestor každý účastník.

Plné názvy tematických okruhov boli:

Orientácia na zmysel prostredníctvom viery, lásky a nádeje – ako ponúkať priestor pre konanie dobra a sprítomňovať milosrdnú tvár Boha (dobrovoľníctvo, darcovstvo, mladí, sprevádzanie, formácia, osveta)
Domáca starostlivosť – ako sa postarať o svojich blízkych odkázaných na pomoc (prepájanie sociálnych a zdravotných služieb, komunitné/terénne/ambulantné služby, farské charity, seniori, rodiny)
Sociálna náuka Cirkvi a jej aplikácia (rozdelené na dve skupiny) – identita a charitatívna služba, vzťah Cirkev–samospráva–štát, charitná teológia, dokumenty a ich aplikácia
Prevencia na prvom mieste – cesty z chudoby a sociálneho vylúčenia (rozdelené na dve skupiny) – bezdomovectvo (najmä mladí), rómska pastorácia a sprevádzanie, práca a dôstojnosť, bývanie a rodina v kríze

image-20251220101212-1

Synodálna metóda

Synodálnu metódu práce predstavil náš pastorálny teológ doc. Jozef Žuffa, ktorý sa venuje inovačnému vzdelávaniu a metódam sebarozvoja. Podstata metódy bola vysvetlená v duchu „kráčania spolu“: dôraz na spoločnú zodpovednosť, otvorený dialóg, zapojenie rozmanitých perspektív (klérus, laici, odborníci) a spoločné rozlišovanie pri hľadaní riešení.

Metodické nastavenie práce v skupinách bolo nastavené tak, aby mohol odznieť hlas každého účastníka:

Úloha facilitátora začínala krátkym predstavením metodiky, po ktorom nasledovala minúta ticha (alebo krátka modlitba) na sprítomnenie sa.
Následne prebiehalo zdieľanie v kolečkách tak, aby každý dostal priestor, s odporúčaným časovým limitom 3–5 minút na osobu. Na podporu rovnakého priestoru sa využívali presýpacie hodinky.
Práca bola rozvrhnutá na dve hodiny v troch tematických sekciách (odporúčane približne 30 minút na každú) a s vyhradeným časom 20–30 minút na záverečné formulovanie spoločného výstupu.
Otázky, ktoré viedli celý proces v troch sekciách, boli:
1. čo najviac rezonuje s realitou služby/skúsenosti,
2. aké spoločné vzorce a bariéry sa opakujú,
3. aký je najdôležitejší krok na najbližších 12 mesiacov.

image-20251220101300-2

Facilitácia spoločnej práce

Po práci v skupinách, z ktorej vznikol sumárny výstupný dokument nasledoval spoločný priestor v pléne, kde zástupca každej skupiny prezentoval kľúčové zistenia a návrhy. Tento krok bol dôležitý z dvoch dôvodov: umožnil, aby sa jednotlivé tematické línie navzájom „počuli“, a zároveň vytvoril prvý spoločný rámec, v ktorom sa ukázali opakujúce sa potreby naprieč oblasťami.

Ako spoločné menovatele, ktoré sa v prezentáciách objavovali opakovane, sa ukázali najmä:

potreba sieťovania, koordinácie a zdieľania dobrej praxe (aby organizácie vedeli o sebe a vedeli klienta nasmerovať),
dôraz na prevenciu a sprevádzanie (skôr než sa problém stane krízou alebo sa z dočasného riešenia stane trvalý stav),
význam formácie, vzdelávania a supervízie pre profesionálov aj dobrovoľníkov,
potreba jasnejšieho advokačného hlasu (najmä pri legislatívnych a systémových prekážkach),
a napokon trvalý dôraz na to, že jadrom služby je konkrétny človek a jeho dôstojnosť.

Tieto spoločné body vytvorili prirodzený základ pre následné spracovanie výstupov do konkrétnych krokov v horizonte najbližších 12 mesiacov.

Spoločnú prácu a jej uzatváranie v pléne facilitovala sociálna sestra Renáta Jamborová SSS, PhD, odborníčka na integrálny rozvoj a na skupinovú dynamiku. Vo svojom zhrnutí nadviazala na dynamiku skupín: vyzdvihla, že živá výmena a „pracovný ruch“ po skupinách je znakom rastúceho dialógu a potenciálu pokračovať ďalej. Zároveň upozornila na praktickú stránku spolupráce: databázy, siete a mapovania dávajú zmysel vtedy, keď sa reálne používajú, zdieľajú a keď sú postavené na dôvere, jasnej identite služby a zameraní na konkrétneho človeka v núdzi.

V závere otvorila ešte posledné kolečko pripomienok a reakcií z publika, aby dostali priestor doplnenia, korekcie a podnety, ktoré mohli posilniť spoločné priority do ďalšieho obdobia.