V piatok 23. mája sa konalo vo viacerých európskych krajinách podujatie s názvom Noc kostolov. Kostoly, synagógy, mešity a iné modlitebne otvorili svoje brány pre verejnosť a ponúkli duchovný a kultúrny program pripravený miestnymi komunitami. Ide o ekumenickú a apolitickú iniciatívu, ktorá vznikla v Nemecku a dnes spája mnohé európske mestá. Na Slovensku sa do tohto ročníka zapojilo niekoľko desiatok chrámov – katolíckych, evanjelických, gréckokatolíckych, reformovaných aj iných kresťanských spoločenstiev.

Teológia v dialógu hudby, slova a ticha

Naša fakulta sa tento rok do Noci kostolov zapojila v spolupráci s jezuitmi. Spoločný program sa uskutočnil v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v srdci Bratislavy pri Hlavnom námestí. Osobitná vďaka za vydarenú spoluprácu smeruje Matejovi Kasanovi SJ, rektorovi kostola.

Večerný program bol venovaný hudobno-slovnému pásmu, ktoré v sebe spájalo prvky duchovného hľadania, vnútorného ticha a umeleckého vyjadrenia. Tento večer tak vytvoril priestor na kontempláciu, osobný i spoločný dialóg so slovom a hudbou.

Ako hovoriť o Bohu dnes

Prvý impulz večera pripravil Milan Urbančok SDB, PhD., ktorý ponúkol zamyslenie nad tým, ako môže byť prítomnosť Boha vnímaná v našom svete – aj dnes, aj tu. Jeho mlčanie nie je neprítomnosťou, ale pozvaním vstúpiť hlbšie – do ticha, do príbehu, do túžby po zmysle.

Viera nie je samozrejmosťou, ale môže sa stávať osobnou, vedome prijatou cestou aj dnes. Boh nie je ďaleko. Je blízko, v hĺbke, ktorú sa učíme pomenovať.

Hovoriť o Bohu dnes teda neznamená predkladať hotové odpovede, ale mať odvahu načúvať. Byť prítomný tam, kde sa v druhom človeku ozýva hlad po láske, zmysle, tichu. V tejto dispozícii počúvať a byť – sa začína nový rozhovor s Bohom.

Kresťan v dnešnom svete

Mária Spišiaková, PhD. vybrala a predniesla ukážku z diela nemeckého teológa Karla Rahnera SJ, jedného z najvplyvnejších katolíckych mysliteľov 20. storočia. Jeho teologické reflexie pomohli formovať Druhý vatikánsky koncil a mnohé z nich zostávajú aktuálne aj dnes.

Zaznel text, v ktorom Rahner hovorí o náboženstve budúcnosti – o kresťanstve ako o viere, ktorá sa neupína len na minulé, ale odvážne hľadí dopredu. Jeho myšlienky pripomínajú, že kresťan je človek, ktorý žije z budúcnosti, ktorá už teraz preniká prítomnosť.

Rahner vyzýva ku kontemplatívnemu kresťanstvu – k viere, ktorá sa nezakladá len na vedomostiach, ale na osobnej skúsenosti Boha. Práve preto hovorí, že kresťan zajtrajška bude mystikom – alebo nebude vôbec.

Kostol a univerzita

Gabriel Hunčaga OP, PhD. sa vo svojom vstupe sústredil na historické i duchovné prepojenie univerzitného prostredia a chrámového priestoru. Pripomenul, že už pri zrode teologického vzdelávania v Trnave stáli jezuiti, no výučba sa odohrávala v priestoroch dominikánskeho kláštora a kostola – dnešnej trnavskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa.

Spojenie rôznych rehoľných a duchovných tradícií charakterizuje aj dnešnú Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, kde pôsobia pedagógovia z dominikánskej, jezuitskej, saleziánskej, redemptoristickej, verbistickej či františkánskej tradície, tiež so sestrami z viacerých rehoľných spoločenstiev. Táto pestrosť je dopĺňaná odborníkmi, ktorí žijú v občianskych komunitách a prinášajú pre teológiu skúsenosti z ďalších vedeckých a profesných oblastí. 

Vo svojom zamyslení otvoril tému kostola ako priestoru dialógu – nie iba ako miesta náboženského kultu, ale ako duchovného a intelektuálneho priestoru. Práve preto má dialóg medzi univerzitou a chrámom svoje nenahraditeľné miesto aj dnes.

Jeruzalemský chrám

Lucia Hidveghyová, odborníčka na židovsko-kresťanský dialóg, pozvala účastníkov večera k premýšľaniu o chráme. Vo svojom vstupe načrela do významu Druhého jeruzalemského chrámu, pričom prepojila jeho duchovný rozmer so súčasným chrámom, v ktorom sa večer konal.

Zdôraznila, že chrám – vtedy aj dnes – je priestorom modlitby, zhromaždenia, zmierenia, ale aj stretu rozdielnosti a spolupatričnosti. Chrám je miestom formovania identity, miestom Božej prítomnosti, kde sa číta, počúva a vysvetľuje Božie slovo. Je to miesto, kde sa – tak ako v Jeruzaleme – prináša obeta.

Jej slová vytvorili most medzi dávnou chrámovou symbolikou a súčasným duchovným priestorom – medzi históriou a živou prítomnosťou.

Salve Regina

Hudobné pásmo večera vytvorilo hudobné teleso Collegium Musicum Salvatoris, ktoré zaznelo v s interpretáciou melódií z cyklu Salve Regina od Jacqua Berthieua. Tóny starobylej mariánskej úcty zazneli v podaní: Terézia Suppová – flauta, Vlastimil Dufka SJ – hoboj, Kristína Verčimáková – klavír, Zuzana Michalíková – violončelo.