Naša fakulta pokračuje v inovácii vzdelávania, v ktorej sa učebňa premieňa na otvorenú krajinu a študenti sa stávajú pútnikmi poznávania. Putovanie ako pedagogická metóda spája fyzický pohyb, kontempláciu a dialóg, čím prepája rozumovú reflexiu s osobnou skúsenosťou.

Prijatie seba a iných

Minuloročný trojdňový seminár s názvom Cesta prijatia seba a iných ukázal, aký formujúci potenciál v sebe chôdza nesie. Študenti programu Counseling putovali v Malých Karpatoch a počas spoločných zastavení na poludnie a večer sa zhromažďovali do kruhu, aby zdieľali myšlienky bez hodnotenia a učili sa vnímať druhého. Praktické cvičenia rozvíjajúce empatiu a otvorenosť sa prirodzene prelínali s tichou meditáciou v prírode a účastníci seminár hodnotili ako výrazný príspevok k sebapoznaniu i k posilneniu vzájomných vzťahov.

Dialóg v pohybe

Na úspech pilotného projektu nadviazal tohtoročný seminár Peripatetická škola filozofie, určený pre študentov bakalárskeho programu Základy kresťanskej filozofie a katolíckej teológie. Podujatie v Malej Fatre bolo zároveň súčasťou aktivít fakulty počas jubilejného roka Pútnici nádeje. Termín peripatetikos pochádza z Aristotelovho lýcea, kde sa filozof i jeho žiaci prechádzali pod stĺporadím a diskutovali. Rovnako aj naša škola dialógu sa vracia ku koreňom filozofovania, ku slovám, ktoré dozrievajú v tempe kroku a v interakcii medzi človekom a krajinou. „Kto kráča, učí sa načúvať tichu v sebe aj príbehom spolupútnikov, a vtedy sa z poznania stáva múdrosť,“ zdôrazňuje garant podujatia prof. Miroslav Karaba. Spolu s ním študentov sprevádza Mária Spišiaková, PhD., a pedagogický tím dopĺňa František Burda, PhD., hosť z Univerzity Hradec Králové, ktorý sa odborne venuje pútnictvu už niekoľko rokov aktuálne pôsobí na našej fakulte v rámci programu Erasmus+.

​

Teória s praxou

Cieľom tohtoročného seminára bolo spojiť teoretické poznatky kresťanskej filozofie a teológie so skúsenosťou spoločnej cesty, na ktorej sa charakter formuje v harmónii s myslením. Putovanie napomáha rozvíjať trpezlivosť, vďačnosť i solidaritu, lebo rytmus kroku prirodzene učí človeka prispôsobiť sa druhému. Zručnosti reflexívneho dialógu a vzájomného porozumenia, ktoré si študenti osvoja, vytvárajú pevný základ pre ich budúcu profesijnú dráhu. Z akademického predmetu sa tak stáva osobná cesta, na ktorej sa učenie prelína so zážitkom a poznanie dozrieva do múdrosti.