Lukáš Jeník: K teológii cez divadlo
Divadelné predstavenie Legenda, ktoré študenti Teologickej fakulty nacvičili pod vedením doc. Lukáša Jeníka, ukázalo, ako dramatický seminár otvára priestor pre hlboké reflexie o viere, ideológiách a spoločnosti. Premiéra sa uskutočnila 6. mája o 19:00 v Átriu fakulty.
Posolstvo inscenácie
Legenda, známa aj pod podnázvom Novozákonná fantázia v troch obrazoch, je hra chorvátskeho dramatika Miroslava Krležu z roku 1914 a revidovaná v roku 1933. V oboch verziách text odhaľuje Krležovu kritiku náboženstva a jeho násilného potenciálu.
„Divadlo pre nás funguje ako nekompromisné zrkadlo. Neretušuje, ale odhaľuje historické a aj dnešné patologické prejavy náboženstva a fundamentalizmu,“ vysvetľuje Jeník.
Cieľom tohtoročného divadelného predstavenia bola aj myšlienka, aby diváci prestali vieru prijímať automaticky a začali si klásť otázku: Čo skutočne znamená Božie kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta?
Divadlo ako miesto učenia
Dramatický seminár na Teologickej fakulte funguje už takmer desaťročie a čerpá z tradície jezuitského vzdelávania, ktoré využívalo divadlo a umenie na výučbu rétoriky, klasických jazykov a tiež etiky. Cieľ jezuitského divadla nebolo len naučiť študentov techniky herectva, ale využiť umenie na osobnostnú a intelektuálnu formáciu:
„Umenie dáva voľnosť klásť tie najdrznejšie otázky. Študenti cez stvárnenie kontroverzných scén – napríklad diskusie o tom, kto vlastne je Ježiš Kristus pre rôznych veriacich – získavajú zručnosti empatie, komunikácie a schopnosť viesť dialóg o rôznych podobách viery,“ dopĺňa Jeník.
Divadlo tak dopĺňa teologickú i mediátorskú prípravu: ponúka praktický tréning dialógu medzi rôznymi perspektívami a zároveň učí citlivosti k psychologickým motívom postáv, ktoré nie sú čiernobiele.
Tímová spolupráca a kreativita
„Moja doterajšia skúsenosť ako pedagóga dramatického seminára priniesla za desať rokov mnoho príbehov o zápale a odvahe študentov,“ spomína Jeník.
Seminár si zapisujú študenti aj externí dobrovoľníci – ochotníci, ktorí prichádzajú aj mimo študijných povinností. Pri nácvikoch sa odhaľuje, ako divadlo spája a núti pozerať sa na svet očami druhých, študenti objavujú nové vrstvy textu a hľadajú interpretačné roviny spoločného stretnutia.
„Často počúvame, že mladá generácia je apatická, ale moja skúsenosť aj s tohtoročným dramatických seminárom ma presviedča o tom, že študenti sú schopní vystúpiť zo svojich komfortných zón a doslova preskúmať hranice svojich možností. Ich otvorenosť, odvaha a kreativita mi prinášajú novú inšpiráciu a radosť. Za to som im vďačný,“ dodáva.
Finále v podobe premiéry ukázalo, že aj bez hereckej prípravy dokážu študenti preniknúť do hlbokých vnútorných rozporov postáv a sprostredkovať divákovi intenzívny zážitok, ktorý ešte dlho rezonuje.
Divadlo tak potvrdilo svoju nezastupiteľnú úlohu v teologickom vzdelávaní: je to priestor, kde sa učenie mení na skúsenosť, kritika sa spája s empatiou a poznanie s tvorivou interpretáciou.
