Už od stredoveku boli univerzity miestom, v ktorom sa vzťah učiteľa a študenta mení a otvára pre rovnocenný dialóg. Na rozdiel od základných a stredných škôl nie je vysoká škola len priestorom vzdelávania a výchovy, ale aj priestorom, v ktorom žijú členovia akademickej obce – pedagógovia a študenti – ako kolegovia v rovnocennom zhromaždení (lat. collegium).

Trnavská univerzita, ktorá bola založená jezuitmi sa od počiatku riadila jezuitským vzdelávacím systémom, ktorý už od 16. storočia akcentuje význam študenta. Univerzita je orientovaná predovšetkým na študentstvo, ktorému majú pedagógovia napomôcť k rozvoju, k zrelosti a spoločnej kolegialite. Vstupom do tohto priestoru dochádza k zrovnoprávneniu oboch strán, k pozvaniu k spoločnému poznávaniu a obhajobe hodnôt.

Akékoľvek ponižovanie študentov a študentiek, argumentácia postavená na funkcii, veku či pomyslenej autorite a nie vecnosti, do univerzitného priestoru nepatria. Akademická sloboda nie je len o slobode vyjadrenia, ale aj o povinnosti sa ozvať v prípadoch, keď je niekto z členov akademickej obce predmetom ponižujúcej kritiky. Od slov k činom totiž vedie podstatne kratšia cesta ako sme ochotní pripustiť. Akademická pôda musí byť pre súčasných aj budúcich študentov priestorom rozvoja, prijatia, skúsenosti spoločného hľadania pravdy a zážitkom rešpektovania ich individuality.

Študentov chceme ubezpečiť, že tieto ideály a akademickú slobodu bádania a dialógu ochraňujeme, rešpektujeme a budeme v tom pokračovať.

vedenie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave