Teologická fakulta je súčasťou Trnavskej univerzity v Trnave. Univerzita nadväzuje na tradíciu starobylej Trnavskej univerzity z rokov 1635 – 1777, ktorá mala štyri fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku.

Z hľadiska kánonického a rehoľného práva je súčasná Teologická fakulta pokračovaním Teologického inštitútu svätého Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, zriadeného jezuitmi v roku 1941. Inštitút začal svoju činnosť v Banskej Bystrici. Študovali na ňom jezuiti a misionári verbisti. Vonkajšie povojnové udalosti a pomery spôsobili, že Inštitút sa musel presťahovať najprv do Ružomberka a v roku 1949 do Trnavy. V rokoch 1941 – 1949 študovalo na Teologickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej 49 rehoľníkov. V noci z 13. na 14. apríla 1950 spolu s ostatnými rehoľníkmi boli sústredení a internovaní  aj profesori a poslucháči Inštitútu. V ťažkých podmienkach sa činnosť Teologického inštitútu neskončila. 

Uvoľnenie politických reštrikcií, ktoré priniesol rok 1968, mierne napomohli rozvoju činnosti. Tí bohoslovci a kňazi, ktorí v roku 1950 nemohli dokončiť svoje štúdiá, mohli ich zakončiť predpísanou skúškou z celej teológie pred štvorčlennou komisiou profesorov Teologického inštitútu, tzv. „examen ad gradum“. Ďalší novoprijatí mladí členovia rehole si robili filozoficko-teologické štúdiá podľa osobitne upraveného študijného programu a zakončili ich rovnakou predpísanou skúškou. Tajné štúdium teológie bolo organizované formou diaľkového štúdia, keďže vyučujúci, ako i tajní rehoľní seminaristi museli byť zamestnaní v civilnom zamestnaní. Na štúdiu sa zúčastňovali aj členovia iných rehoľných komunít. Od roku 1969 sa zachovávala aj formálna stránka štúdia: pravidelné konzultácie, skúšky pred komisiou, skúška „ad gradum“, nevydávali sa však o tom nijaké písomné dokumenty.

Keďže za celé toto obdobie nebola možná príprava odborníkov na veľkých cirkevných univerzitách v zahraničí, Inštitút si musel sám vychovať prednášajúcich a starať sa o ich odborný rast. Písomné práce týchto kandidátov boli vydané v samizdatových zborníkoch Verbum fidei, ktoré po roku 1989 vyšli aj knižne.

Svojou povahou sa Teologický inštitút zameriaval na to, aby členovia inštitútov zasväteného života, najmä tí, čo sa pripravovali na kňazskú službu, ako aj laici dosiahli primerané vzdelanie. V rokoch 1950 – 1990 to bolo 74 študentov.              

30. septembra 1991, počas 50. výročia založenia, Teologický inštitút sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku obnovil svoju verejnú činnosť. 

Popri riadnom chode Teologického inštitútu pokračovali prípravy na zriadenie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Akademický senát Trnavskej univerzity vyslovil na svojom zasadaní 22. 11. 1996 súhlas s návrhom rektora TU na zriadenie Teologickej fakulty TU. Akademický senát odsúhlasený návrh postúpil akreditačnej komisii vlády SR, ktorá na svojom zasadaní 5. 12. 1996 udelila súhlas na zriadenie Teologickej fakulty transformáciou Teologického inštitútu sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej pri Trnavskej univerzite. Ministerstvo vydalo súhlas 30. 5. 1997, ktorý však bol doručený až 23. 10. 1997. V tento deň rektor univerzity prof. MUDr. Ladislav Šoltés, CSc. zriadil Teologickú fakultu.

Ako prvý dekan fakulty pôsobil od roku 1997 prof. RNDr. Ladislav Csontos SJ, PhD., po ktorom v roku 2003 nastúpil do funkcie dekana prof. PhDr. ThLic. Juraj Dolinský SJ, PhD., ktorý ju viedol až do novembra 2011. V novembri 2011 nastúpil do funkcie dekana doc. ThLic. Miloš Lichner SJ, D.Th. V novembri 2015 začal svoje druhé funkčné obdobie dekana. Od novembra 2019 do januára 2022 funkciu dekana vykonával prof. PhDr. ThLic. Juraj Dolinský SJ, PhD.

Súčasným dekanom fakulty je Dr. h. c. prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. 

 

Jezuitské princípy vzdelávania

 

Princípy vzdelávania, ktoré vyšli z dielne Spoločnosti Ježišovej, sú dodnes základom moderného procesu vzdelávania a vedeckého bádania.

 

Celý kognitívny proces je zložený zo štyroch neustále sa opakujúcich činností:

Kontext

Pri vzdelávaní je dôležitý kontakt s praxou v rôznych ekonomicko-sociálnych a kultúrnych podmienkach globalizujúcej spoločnosti. Sústreďuje sa na prípravu absolventov intelektuálne kompetentných a motivovaných.

Skúsenosť 

Snaha o zabezpečenie študijného prostredia a učenia založeného na výskume. Vzdelávanie je zacielené na hodnoty a dôraz sa kladie na rovnosť všetkých študentov. Do vzdelávacieho procesu patria voľnočasové oddychové a kultúrne aktivity.

Reflexia

Neodmysliteľnou súčasťou je sloboda vyjadrenia sa, možnosť žiadať o objasnenie nepochopeného. Aby sa študent stotožnil s obsahom učiva, musí byť u neho rozvíjaná sloboda myslenia, otvorená premýšľaniu.

Akcia

Veľmi dôležitou hodnotou pre život študenta je jeho sociálna zodpovednosť nezávislá od miesta a cesty, ktoré si daný absolvent vo svojom živote zvolí, preberá však za ňu plnú zodpovednosť.

Koncept MAGIS

Historickými hlavnými prvkami jezuitského vzdelávania sú neúnavná snaha o dokonalosť zakorenená vo vďačnosti - koncept MAGIS; individuálna pozornosť študentovi pri rešpektovaní jeho jedinečnosti - CURA PERSONALIS; ochrana prírody - učenie sa rešpektu voči všetkým živým bytiam; podpora spravodlivosti; a napokon kontemplácia v akcii. Srdcom celého procesu vzdelávania je spiritualita.

 

Charakteristiky jezuitského vzdelávania

  • Získavanie vedomostí a zručností každého druhu
  • Holistický rozvoj tela, mysle a ducha
  • Zvyšovanie ľudských cností ako čestnosť, pokoj, radosť a odpúšťanie
  • Priestor pre praktizovanie osobnej viery a rešpekt k viere tých druhých
  • Aktívne zastávanie sa núdznych a pevný postoj v nespravodlivých situáciách
  • Kreatívne sa usilovať urobiť vždy viac a dosiahnuť vysoké méty
  • Pracovať v tímoch a vytvárať priateľstvá