Slávnostná promócia absolventov štúdia systematickej teológie bola spojená so svätou omšou v jezuitskom kostole. Slávnosť viedla prorektorka doc. Masaryková spolu s dekanom fakulty prof. Šmidom, prodekanom doc. Tiňom a dr. Hidvéghyovou. Za študentov sa pedagógom poďakovala pani Poláková.

Príhovor prof. Mareka Šmida, dekana fakulty

Vážená pani prorektorka, milé absolventky a vážení absolventi univerzity tretieho veku a ich príbuzní a priatelia, otcovia Jezuiti, kolegyne a kolegovia učitelia, pani Miroslava Fabiánová a jej spolupracovníci pri realizácii UTV, dámy a páni,

dovoľte mi povedať niekoľko slov pri tejto vysoko dôstojnej a zároveň ľudsky príjemnej slávnosti promócie absolventiek a absolventov Univerzity tretieho veku Trnavskej univerzity v Trnave.

Milé absolventky a absolventi, vaša námaha vynaložená pri štúdiu je naplnením úsilia byť múdrym človekom a priniesť niečo nové iným, nie naplnením kariérnej ambície. To je sympatický a dôležitý motív, ktorý je znamenitým príkladom hodným vďaky.

Ďakujem v tejto chvíli taktiež všetkým našim učiteľom univerzity tretieho veku za cenné dielo, ktorého dnes vidíme výsledky.

Vďaka tomuto spoločnému dielu sme schopní vnímať svet s väčšou vďačnosťou, pokojom, nádejou a chuťou do života. Ľahko je si všimnúť, najmä ak sme citliví ľudia, že nezriedka pociťujeme takmer prevahu neistoty, nepravdy, násilia, sklamania a prázdnoty. Pýtame sa čoraz viac čo má vlastne v živote zmysel a čo môžeme sami robiť aby sme smerovali k radosti zo života, teda k šťastiu, pre ktoré sme boli stvorení.

Stane sa, že nenachádzame žiadnu uspokojivú odpoveď v nám blízkych každodenných pohľadoch na veci a vzťahy. Je vzácne a užitočné, ak sa vtedy dokážeme pozrieť cielene, alebo aspoň mimovoľne, aj hore, kdesi vysoko nad náš dom, záhradu, rad známych, nad našu prácu, zábavy, starosti a dokonca i nad bolesť. Takto spravidla začíname vidieť veci a vzťahy v inom svetle v spektre ďalších súvislostí.

Zaujímavé je, že sa stávame pritom paradoxne neistejšími. Áno, ale tam, kde nás predtým naša hrdá istota pripravovala o vznešenú citlivosť k druhým a o dar vďačnosti za pomoc, o ktorej vieme, že ju skutočne potrebujeme od iných. Stávame sa pred sebou samými akosi menšími, ale to tam, kde nás mnohí nepravdivo prezentovali ako príliš veľkých. Stávame sa tiež menej opatrnými, ale to tam, kde sme predtým ani netušili, prečo by sme mali mať odvahu vyjsť zo škrupinky pre iný, než vlastný prospech.

Vaše štúdium, milé absolventky a milí absolventi, naznačuje vo vašom živote prítomnosť podobného princípu zdvihnutého zraku, o akom som pred chvíľou hovoril. Dokázali ste pozerať hore, hľadajúc poctivé a pravdivé odpovede na rozličné dôležité otázky. Nerobili ste to pre pokrok v kariére ani pracovné výhody. Ak veľká časť sveta v tomto dnes zlyháva, práve vy nie.

A to je podstata môjho poďakovania, ktoré vám dnes patrí. Ste tiež na ťahu povzbudiť k takému hľadaniu aj iných. Ak tak urobíte, okrem iného pomôžete aj nám vidieť jasnejšie zmysel toho, o čo sa usilujeme.

Prajem vám zdravie, pokoj v srdci a chuť žiť v dobrej perspektíve budúcnosti.