Priatelia,

naša teologická fakulta bola založená v roku 1997. Predtým bola Alojzianom, inštitútom, ktorého učitelia a študenti desiatky rokov s veľkou odvahou odovzdávali a prijímali hlboké poznatky a formáciu v jezuitskom vzdelávacom systéme. Teraz je fakulta excelentnou inštitúciou, ktorá stále rastie so svojimi problémami i úspechmi, napriek nim i pre ne.

Dovoľte mi položiť tri otázky.

Aký má naša fakulta skutočný cieľ?

Odkrývať pravdu je základným poslaním vedy a sprostredkovať ju správne ďalším generáciám je základným poslaním učiteľa. Dobrá veda sa ambiciózne pýta na príčiny a súvislosti vecí a udalostí a na zmysel jednotlivostí i celku; nevynímajúc zmysel okamihov nášho života i jeho vlastný cieľ. Nesmie si vopred povedať, že nepôjde ďalej, ani, že človeka nič neprevyšuje. Musí pripustiť všetko čo je rozumné a skúmať to. Veda len tak pomáha človeku premýšľať ako sa niekam dostane a zistiť, kým skutočne je. Je potrebné, aby nám naozaj záležalo na študentoch ako na ľuďoch.

Aký má naša fakulta „tajný“ znak?

Trnavská univerzita v Trnave, ktorej je naša fakulta súčasťou, má od roku 1635 jednu osobitosť a dar. V slovenskom jazyku má slovo intelekt iniciálku I, humánnosť iniciálku H a spiritualita iniciálku S. Intelekt, humánnosť a spiritualitu pripomína známe IHS. Treba vyzdvihnúť hodnotu jezuitských princípov vzdelávania v sekularizovanom svete takým spôsobom, ktorému naši študenti a zamestnanci, i univerzity na Slovensku a v Európe môžu porozumieť. To je dôležité, inak by tento poklad mohol byť síce sám o sebe veľmi hodnotným, ale v živote málo pochopeným, či dokonca marginalizovaným v spleti relativizovaných pohľadov na vzdelávanie a vedu.

Akú má naša fakulta vlastnú identitu?

Určuje nám ju najmä dve tisíc ročný a zhrdzavený kompas. Príklady života, slová dosť presvedčivé na to, aby prenikli cez naše tvrdé povahy a osudy. Múdrosť odlíšenia dobrého od zlého a odvahu, aby sme si to vedeli povedať. Nejaký ten tajomný zdroj životnej nádeje, ktorá nespočíva v presvedčení o svojej sile. Svetlo, v ktorom možno poznať príčiny a súvislosti. A žiadame, aby nám niekto ukázal a vysvetlil všetko o pokoji hlbiny srdca, v nepokoji povrchu života a predložil jasnú predstavu o tom, kto to tu má vlastne všetko v rukách. Ak sa k tomuto priblížime, možno nájdeme a oživíme čosi veľmi dôležité a tým je naša identita.

Teologická fakulta je zvláštnym miestom.

Poskytuje príležitosti klásť otázky. Uspokojiť sa alebo sa neuspokojiť so životom, ktorý je len pastvou pre oči a nie pre ducha, je dnes podľa môjho názoru výzvou storočia a robí z nás len hercov života... Ale ako si zachovať jedinečnosť pri mainstreamovej konkurencii? Možno je tu niečo, čo nám dáva šance. Zážitok lásky, ktorý učí milovať nás, zážitok dobra, ktorý robí lepšími nás, zážitok múdrosti, ktorý v nás vzbudzuje túžbu po nej. Je pravda, že z toho nemáme žiaden zisk. Ale – čo tak skúsiť to, keď iná cesta asi nie je? Fakulta by mala byť inštitúciou ľudí, ktorí majú odvahu nežiť len naoko. Keď hovorím inštitúciou ľudí, nemyslím tým anjelov, ale normálnych ľudí schopných byť samými sebou, premýšľať, byť otvorenými pre dialóg a pre všetkých, aj tých, ktorí majú iné názory, rozoznať zem a nebo, rozoznať reálne hodnoty a brak, dobro a zlo. Inštitúcia, ktorá má vzdelávať mladších ľudí a ktorá má pre to prvá skúmať poriadok prírody, ducha a spoločnosti. Inštitúcia, ktorá má tým podstatne zasiahnuť svoje okolie pozitívnou kultúrou, musí mať takýchto ľudí. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme s týmto presvedčením otvorili náš prvý akademický rok.

Dovoľte mi záver trochu odľahčiť humorne.

Niekedy, keď už nevieme ako ďalej, ale predsa sa nejako rozhodneme a náhodou to aj celkom dobre dopadne, opýtame sa sami seba, ako sme na to riešenie vlastne prišli... A odpovieme si: predsa vylučovacou metódou. Viete aká je to? Povedať si, že je vylúčené, aby to tak nebolo...

Marek Šmid, dekan